štvrtok, 21. februára 2013

Citrusová marmeláda


Počas základnej a strednej školy ma na mojich predvianočných návštevách Viedne vždy fascinovali potraviny, ktoré u nás vtedy ešte nebolo dostať. Okrem polkilového pravého mandľového marcipánu, ktorý som "dovážala" pre maminku to bola pomarančová marmeláda s kúskami kôry. Pár rokov som ju len obzerala a raz skončila v nákupnom košíku. Nikdy nezabudnem na tú horkú a zároveň sladkú chuť, ktorá sa mi rozvinula na jazyku keď som ju prvý krát ochutnala. A to som ešte nepoznala Crêpes Suzette, pri príprave ktorých ju dnes pravidelne používam. No vždy kupovanú. Preto som sa rozhodla vyrobiť si vlastnú verziu. Nie čisto pomarančovú, tentokrát je to citrusová marmeláda so zmesi citrónov, pomarančov a limetiek. Mimochodom, zaváraninová fľaša z viedenského pomarančového džemu ešte stále existuje :) Každý rok je v nej nejaká marmeláda, len tej pomarančovej sa po druhý krát ešte nedočkala...


do nákupného košíka si vložím:
4 veľké pomaranče
2 citróny
1 limeta
1 gelfix 2:1
1/2 - 1kg kryštálového cukru

Citrusy poriadne umyjem kefkou a namočím na jednu hodinu do studenej vody. Ak sa vám podarí zohnať chemicky neošetrené plody, tento krok odpadá, stačí ich iba umyť. Z dvoch citrónov, dvoch pomarančov a limetky ošúpem kôru, ide to ja klasickou škrabkou na zeleninu. Kôru nasekám na jemné slížiky a odložím. V niektorých receptoch sa zvykne prevariť aby nebola tvrdá, no ja mám rada, keď jemne "křupe". Z plodov odstránim všetky biele časti a vyrežem jednotlivé mesiačiky dužiny tak, aby blany medzi jednotlivými kúskami zostali spolu. Mesiačiky vložím do hrnca, stred so zvyškami dužiny k nim vyžmýkam a vyhodím. Privediem k varu, pridám Gelfix podľa návodu. Treba si dať pozor, má sa pridávať vždy pred cukrom. Pomaly varím už aj spolu s pridaným cukrom (pol kila resp. viac, podľa chuti) a kým nemá zmes hustotu akú chcem (minimálne sa musí variť 5 minút, ale ja odporúčam viac).

Testovanie hustoty asi poznáte, na malý tanierik kvapnete kúsok zmesi z hrnca a po vychladnutí vidíte, akú má hustotu. Podľa toho varíte ďalej alebo už iba tri minúty pred koncom varenia pridáte nasekanú kôru a horúce plníte do umytých a vysušených zaváraninových fľašiek. Obrátite viečkom nadol a zabalíte do deky, v mojom prípade do zimnej čiapky a utierok :) Po vychladnutí odložíme na neskôr alebo rovno zjeme :) Ak zabudnete kúpiť gelfix alebo želírovací cukor ako ja v tomto nafotenom príklade, namiesto džemu budete mať citrusovú omáčku. No aj tej som už našla uplatnenie. Na palacinky Crêpes Suzette.

štvrtok, 14. februára 2013

Hummus nie je humus, ale delikatesa

Ak ste sa s cícerom ešte nestretli, mali by ste ho čo najskôr spoznať. Zoznámiť sa v potravinách alebo v obchodoch so zdravou stravou s touto strukovinou tvarom pripomínajúcou lieskové orechy. A možno je vám známy, stará mama ho mohla nazývať aj slovenec, rímsky hrach, bagovka alebo čičer. Ak si ho kúpite v plechovke, zvykne mať občas anglický názov chickpeas (kurací hrach). Ako každá strukovina je dobrý pre naše trávenie, horšie je to potom so spolubývajúcimi. Ale zo všetkých strukovín vraj nafukuje najmenej :)

Cícer v akejkoľvek podobe by som jedla snáď aj každý deň. Iba tak, zobkať ho varený, vo forme falafelu, v šaláte s rukolou, sušenými paradajkami a fetou, alebo ako hummus. Neviete aké jedlo podávať na party? Hummus je správna voľba. Namáčať si kúsky zeleniny či pita placiek v zmesi cíceru, olivového oleja a tahini pasty*. Toto jedlo z blízkeho východu som dlho obchádzala, možno aj kvôli jeho názvu, no nebolo to potrebné. Je proste skvelý.



* tahini pasta je zmes opražených sezamových semiačok rozomletých so sezamovým alebo olivovým olejom. V blízkovýchodnej kuchyni sa používa do viacerých jedál, dokonca aj do dezertu halva. Nečudujem sa, chuťou aj konzistenciou mi pripomína arašidové maslo. Má taktiež vysokú energetickú hodnotu (607kcal/100g), no snáď si ju nebudete vo veľkom natierať na pečivo na raňajky :) Dá sa vyrobiť aj doma, no na prvý krát som nechcela riskovať a kúpila som ju v obchode s orientálnymi potravinami (400ml/4,5eura).

nedeľa, 10. februára 2013

Jarné rolky = spring rolls



Jar síce nie je ešte ani pred dverami, no jarné rolky si "balím" aj v zime. V ostatnej dobe varíme dosť často ázijskú kuchyňu. Väčšinou sú to nie príliš fotogenické pokusy, no chutia lepšie ako vyzerajú a hlavne, neobsahujú dve kilá solamylu ako to býva v "čínskych" reštauráciách. Ako prvé z "ázijskej série" môžete vyskúšať toto jednoduché a chutné predjedlo. Vo vegetariánskej (bez rybacej omáčky priam vegánskej) verzii.

pondelok, 4. februára 2013

Lasagne s ragù alla bolognese

Musím sa narcisticky pochváliť. Niečo takéto dobré som vraj ešte nikdy nenavarila a budem sa musieť fakt snažiť, aby som to prekonala. Krásne slová adresované v deň druhého výročia od milovaného človeka :) Patrili mne a mojim "lasagne alla bolognese", ktoré sme mali na obed. Znova som nevarila podľa nijakého konkrétneho receptu, preto sem ten svoj recept na ne pridám hneď, aby som nezabudla všetky ingrediencie.

piatok, 1. februára 2013

"Mliečna ryža", jedlo môjho detstva

Vždy keď sa doma robil ryžový nákyp, polovica zmizla ešte predtým ako sa dostala do trúby. Mliečna ryža je jednoducho top. Je ľahká na prípravu a poteší vaše brušká. V prípade, že nemáte intoleranciu na laktózu...
Hrnček guľatozrnnej ryže dám variť s 2 a pol hrnčekom mlieka a jedným vanilkovým cukrom, plus dvoma lyžicami kryštálového, aby sme si osladili život :) Keď začne vrieť, chvíľku ju nechám prebublávať, zakryjem pokrievkou a vypnem. Na elektrickej platniče pekne "dôjde" a ja si zatiaľ na masle a troške vody udusím jablká s cukrom a hrozienkami namočenými v rume. Nasucho opečené plátky mandlí navrch a spomienka na detstvo je hotová.