pondelok, 26. augusta 2013

Špargľový kysnutý koláč

Aj keď je už dosť dlho po špargľovej sezóne, ale sľúbila som vám z nej koláčik, tak je tu. Vznikol štýlom "čo chladnička dala" a "skúšam piecť faccaciu", no podaril sa a tak som ho piekla ešte raz. Na posedenie s priateľmi. No zjedla by som ho aj ja a celý na posedenie sama so sebou :)

na koláč ( slovenský posúch, báleš,...) veľkosti cca 30x45cm (1 plech) potrebujeme:

250g hladkej múky
5g = 1/4 kocky droždia
1/2 lyžičky cukru
1/2 lyžičky soli
2dl vlažnej vody

500g zelenej špargle
kelímok kyslej smotany
strúčik cesnaku
100g parmezánu alebo iného tvrdého syra
provensálske korenie

V malej miske rozmiešame droždie s cukrom, keď vznikne kašovitá konzistencia, primiešame vlažnú vodu. Pridáme do veľkej misy, v ktorej už máme prichystanú múku zmiešanú so soľou a vypracujeme cesto. Necháme ho hodinku nakysnúť v rovnakej miske prikrytej čistou utierkou. Keď cesto nakysne, rozvaľkáme z neho plát veľký ako plech, na ktorom budeme koláč piecť, znova prikryjeme utierkou a necháme ešte 20 minút podkysnúť. Potom ho potrieme smotanou rozmiešanou s roztlačeným strúčikom cesnaku, naukladáme kúsky umytej a očistenej špargle, posypeme nastrúhaným parmezánom a provensálskym korením. Pečieme v rúre vyhriatej na 180°C približne 20-30 minút - kým povrch nechytí zlatistý nádych a cesto je prepečené.

Dobrú chuťprajem

piatok, 31. mája 2013

Špargľa a štyri recepty z nej.

Špargľová sezóna je pred koncom a určite ste ju vyskúšali na všetky možné spôsoby. No ak nie, ešte si snáď stihnete vykúzliť aspoň pár z tých nasledujúcich...

linguinny so špargľou, rukolou a slaninkou _ špargľový krém _ šalát s nových zemiakov a špargle _ špargľové risotto


Kde špargľu zoženiete?


Najskôr na thu - bielej už pomenej, no zelenej majú práve teraz najviac. Na Miletičke v Bratislave je väčšinou z Maďarska, čo ma mrzí, pretože u nás vo Veľkých Levároch a taktiež na záhorí sa pestuje tiež a je skvelá. No radšej od našich južných susedov ako dovážanú kamiónmi až z Holandska. Tú majú napríklad v Tescu. V Lidli aj v Kauflande som tento rok kupovala práve tú našu, z Veľkých Levárov. Tak si bežte nejakú kúpiť a pustite sa do varenia výborných jarných jedál :)


štvrtok, 25. apríla 2013

Domáci tvarohový syr podľa Věrušky

Vyrábať syr na internáte? Nemožné? Ale kdeže!
Keď som včera zbadala nový príspevok na blogu "u Věrušky v kuchyni" s návodom na výrobu domáceho syra bez použitia syridla a iných syrárskych výmyslov, bolo rozhodnuté. V priebehu pol hodiny som mala nakúpené všetky suroviny a pustila som sa do jednoduchej prípravy plná očakávania aký bude výsledok. Počas veľkej noci sme na chalupe s maminkou prvý krát vyskúšali z nepasterizovaného mlieka z automatu-mliekomatu pomocou syridla a chloridu vápenatého vyrobiť čerstvý syr a z neho korbáčiky. Prvý pokus vyšiel, druhý nie. Ešte to chce pár pokusov, no potom ho sem určite hodím.

Ak ste podľa nadpisu čakali nejaké presné merania a zložité postupy, nič také sa konať nebude. V podstate nejde o syr v pravom zmysle slova, veď si prečítate...

streda, 24. apríla 2013

Grilovacia sezóna prichádza. Bylinkové maslo tiež.



...čím vyššie stúpa teplota,
čím viac nás slnko hreje do tváre,
čím viac vrstiev oblečenia zostáva v skrini,
čím viac to v prírode všetko kvitne a zelenie sa,
tým intenzívnejšie premýšľame, kde a ako tráviť víkendy. Už to začína.

SEZÓNA PIKNIKOV, OPEKAČIEK A GRILOVAČIEK.

Mňa síce nič podobné ešte minimálne mesiac nečaká. Na slnko sa budem pozerať iba spoza počítača, kde rysujem svoju diplomovú prácu. No pre vás, ktorí podobné starosti nemáte, môžete vymýšľať nové pecepty do prírody. A verte mi, bylinkové maslo by medzi nimi túto sezónu nemalo chýbať. Je jednoduché a zamilujete sa do neho. Na rozdiel od tých kupovaných, ktoré zoženiete v potravinách, nemá žiadne konzervanty, viete, čo si do neho dáte aj výslednú chuť si ovplyvníte sami. V diároch si nezabudnite zakrúžkovať dátum 18.jún, je to utorok a zároveň medzinárodný deň piknikov. Takže po práci alebo po škole vybehnite s dekou a dobrým jedlom na lúku. Ak bude dobré počasie, tento rok je to nevyspytateľné :)

štvrtok, 14. marca 2013

Internátna oslava a gaštanové guličky


Pripraviť hoci len malé občerstvenie na oslavu v internátnych podmienkach bez rúry na pečenie si vyžaduje impovizáciu :) Treba však uznať, že aj keď naša kuchynka neposkytuje veľký komfort, aj tak je lepšia ako na mnohých internátoch (oproti mnohým taktiež horšia, proste taký priemer). Dnes vám ju predstavím spolu s receptom na gaštanové guličky - pomerne rýchle, nenáročné sladkosti, ktoré sa nemusia piecť. Aj keď je jesenná sezóna gaštanov už za nami, gaštanové pyré kúpite v potravinách po celý rok.

takto nejak vyzerá naše nenáročné pohostenie na oslavách a chodboviciach





štvrtok, 21. februára 2013

Citrusová marmeláda


Počas základnej a strednej školy ma na mojich predvianočných návštevách Viedne vždy fascinovali potraviny, ktoré u nás vtedy ešte nebolo dostať. Okrem polkilového pravého mandľového marcipánu, ktorý som "dovážala" pre maminku to bola pomarančová marmeláda s kúskami kôry. Pár rokov som ju len obzerala a raz skončila v nákupnom košíku. Nikdy nezabudnem na tú horkú a zároveň sladkú chuť, ktorá sa mi rozvinula na jazyku keď som ju prvý krát ochutnala. A to som ešte nepoznala Crêpes Suzette, pri príprave ktorých ju dnes pravidelne používam. No vždy kupovanú. Preto som sa rozhodla vyrobiť si vlastnú verziu. Nie čisto pomarančovú, tentokrát je to citrusová marmeláda so zmesi citrónov, pomarančov a limetiek. Mimochodom, zaváraninová fľaša z viedenského pomarančového džemu ešte stále existuje :) Každý rok je v nej nejaká marmeláda, len tej pomarančovej sa po druhý krát ešte nedočkala...


do nákupného košíka si vložím:
4 veľké pomaranče
2 citróny
1 limeta
1 gelfix 2:1
1/2 - 1kg kryštálového cukru

Citrusy poriadne umyjem kefkou a namočím na jednu hodinu do studenej vody. Ak sa vám podarí zohnať chemicky neošetrené plody, tento krok odpadá, stačí ich iba umyť. Z dvoch citrónov, dvoch pomarančov a limetky ošúpem kôru, ide to ja klasickou škrabkou na zeleninu. Kôru nasekám na jemné slížiky a odložím. V niektorých receptoch sa zvykne prevariť aby nebola tvrdá, no ja mám rada, keď jemne "křupe". Z plodov odstránim všetky biele časti a vyrežem jednotlivé mesiačiky dužiny tak, aby blany medzi jednotlivými kúskami zostali spolu. Mesiačiky vložím do hrnca, stred so zvyškami dužiny k nim vyžmýkam a vyhodím. Privediem k varu, pridám Gelfix podľa návodu. Treba si dať pozor, má sa pridávať vždy pred cukrom. Pomaly varím už aj spolu s pridaným cukrom (pol kila resp. viac, podľa chuti) a kým nemá zmes hustotu akú chcem (minimálne sa musí variť 5 minút, ale ja odporúčam viac).

Testovanie hustoty asi poznáte, na malý tanierik kvapnete kúsok zmesi z hrnca a po vychladnutí vidíte, akú má hustotu. Podľa toho varíte ďalej alebo už iba tri minúty pred koncom varenia pridáte nasekanú kôru a horúce plníte do umytých a vysušených zaváraninových fľašiek. Obrátite viečkom nadol a zabalíte do deky, v mojom prípade do zimnej čiapky a utierok :) Po vychladnutí odložíme na neskôr alebo rovno zjeme :) Ak zabudnete kúpiť gelfix alebo želírovací cukor ako ja v tomto nafotenom príklade, namiesto džemu budete mať citrusovú omáčku. No aj tej som už našla uplatnenie. Na palacinky Crêpes Suzette.

štvrtok, 14. februára 2013

Hummus nie je humus, ale delikatesa

Ak ste sa s cícerom ešte nestretli, mali by ste ho čo najskôr spoznať. Zoznámiť sa v potravinách alebo v obchodoch so zdravou stravou s touto strukovinou tvarom pripomínajúcou lieskové orechy. A možno je vám známy, stará mama ho mohla nazývať aj slovenec, rímsky hrach, bagovka alebo čičer. Ak si ho kúpite v plechovke, zvykne mať občas anglický názov chickpeas (kurací hrach). Ako každá strukovina je dobrý pre naše trávenie, horšie je to potom so spolubývajúcimi. Ale zo všetkých strukovín vraj nafukuje najmenej :)

Cícer v akejkoľvek podobe by som jedla snáď aj každý deň. Iba tak, zobkať ho varený, vo forme falafelu, v šaláte s rukolou, sušenými paradajkami a fetou, alebo ako hummus. Neviete aké jedlo podávať na party? Hummus je správna voľba. Namáčať si kúsky zeleniny či pita placiek v zmesi cíceru, olivového oleja a tahini pasty*. Toto jedlo z blízkeho východu som dlho obchádzala, možno aj kvôli jeho názvu, no nebolo to potrebné. Je proste skvelý.



* tahini pasta je zmes opražených sezamových semiačok rozomletých so sezamovým alebo olivovým olejom. V blízkovýchodnej kuchyni sa používa do viacerých jedál, dokonca aj do dezertu halva. Nečudujem sa, chuťou aj konzistenciou mi pripomína arašidové maslo. Má taktiež vysokú energetickú hodnotu (607kcal/100g), no snáď si ju nebudete vo veľkom natierať na pečivo na raňajky :) Dá sa vyrobiť aj doma, no na prvý krát som nechcela riskovať a kúpila som ju v obchode s orientálnymi potravinami (400ml/4,5eura).

nedeľa, 10. februára 2013

Jarné rolky = spring rolls



Jar síce nie je ešte ani pred dverami, no jarné rolky si "balím" aj v zime. V ostatnej dobe varíme dosť často ázijskú kuchyňu. Väčšinou sú to nie príliš fotogenické pokusy, no chutia lepšie ako vyzerajú a hlavne, neobsahujú dve kilá solamylu ako to býva v "čínskych" reštauráciách. Ako prvé z "ázijskej série" môžete vyskúšať toto jednoduché a chutné predjedlo. Vo vegetariánskej (bez rybacej omáčky priam vegánskej) verzii.

pondelok, 4. februára 2013

Lasagne s ragù alla bolognese

Musím sa narcisticky pochváliť. Niečo takéto dobré som vraj ešte nikdy nenavarila a budem sa musieť fakt snažiť, aby som to prekonala. Krásne slová adresované v deň druhého výročia od milovaného človeka :) Patrili mne a mojim "lasagne alla bolognese", ktoré sme mali na obed. Znova som nevarila podľa nijakého konkrétneho receptu, preto sem ten svoj recept na ne pridám hneď, aby som nezabudla všetky ingrediencie.

piatok, 1. februára 2013

"Mliečna ryža", jedlo môjho detstva

Vždy keď sa doma robil ryžový nákyp, polovica zmizla ešte predtým ako sa dostala do trúby. Mliečna ryža je jednoducho top. Je ľahká na prípravu a poteší vaše brušká. V prípade, že nemáte intoleranciu na laktózu...
Hrnček guľatozrnnej ryže dám variť s 2 a pol hrnčekom mlieka a jedným vanilkovým cukrom, plus dvoma lyžicami kryštálového, aby sme si osladili život :) Keď začne vrieť, chvíľku ju nechám prebublávať, zakryjem pokrievkou a vypnem. Na elektrickej platniče pekne "dôjde" a ja si zatiaľ na masle a troške vody udusím jablká s cukrom a hrozienkami namočenými v rume. Nasucho opečené plátky mandlí navrch a spomienka na detstvo je hotová. 

sobota, 26. januára 2013

Risotto s hubami a zelerom

Po obhajobách ateliérovej práce - prediplomového projektu, počas ktorého prípravy som žila na pudingu a cestovinách s morcadellou mám konečne trochu času. Počas prípravy na štátnice sa treba trochu odreagovať. Pri hrncoch. 


Od vianoc som bola prvýkrát doma na víkend a premazávala televízny archív všetkých relácií o varení a jedle. Niektoré som si pozrela, zapísala recepty a vymazala. Jedna relácia od Jamieho Olivera (30 minute cooking) ma takpovediac dostala. Risotto s hubami a stopkatým zelerom. Práve ten si môj milovaný kúpil minulý týždeň a odvtedy nám ležal v chladničke. Priznávam, ešte nikdy som ho nejedla, pretože moja mami klasický koreňový zeler nemá veľmi rada a tak sa to prenieslo aj na mňa. Pred časom som dala šancu normálnemu zeleru a teraz aj tomu stopkatému. Nebolelo to. No ani ho nebudem mať na zozname najobľúbenejšej zeleniny. Jamieho ingrediencie do risotta ma však inšpirovali k môjmu vlastnému výtvoru. 


utorok, 22. januára 2013

Kde sa najesť v Brne?

Za posledný rok - dva vyrástlo v Brne množstvo podnikov s vydareným konceptom. Aj to je dôvod, prečo tam tak rada chodím. No a druhým dôvodom je moja vbrneštudujúcaabývajúca sis. Samozrejme. Práve vďaka nej poznám väčšinu z nich a preto ak sa chystáte do moravskej metropoly, čítajte ďalej.

V nenápadnom "pasta bare" neďaleko centra na Veveří 6 nečakajte nič iného ako taliansku kuchyňu. A tým nemyslím ponuku dvoch druhov sušených cestovín ponorených v decilitroch smotany s konzervovanými šampiónmi ako je tomu vo väčšine slovenských reštaurácií podobnej cenovej kategórie.
V Cattani som bola dva krát, raz s mojou sis a raz s mojim milým, lebo dobré cestoviny môžeme takmer vždy a všade. Neboli to najlepšie cestoviny aké som kedy jedla, ale vyskúšala som tam kombinácie dovtedy mne neznáme. Bola som spokojná a rada sa tam vrátim. Cattani má svoju vlastnú webovú aj facebookovú stránku, vždy zverejňujú denné menu na oboch. Vstupujete priamo do reštauračnej časti, ktorá je voľne prepojené z kuchyňou, takže nemáte problém si prípravu vašich cestovín pozrieť priamo na mieste. A čerstvé cestoviny vyrobené priamo tu si môžete odniesť aj domov.

interiér a balenie cestovín, ktoré si môžete odniesť so sebou domov - fotografie z FB stránky cattani